Publikácia Hudební nástroje profesora Antonína Modra vyšla prvýkrát v roku 1938 a patrí tak vlastne už niekoľkým generáciám našich hudobníkov - profesionálov i amatérov. Dôvod neutíchajúceho záujmu o Modrovu knihu, po roky zdokonaľovanú a obohacovanú o nové poznatky, tkvie v jej obsažnosti, prehľadnosti, zrozumiteľnosti a vecnosti. Modr informuje o vývoji nástrojových rodov i jednotlivých nástrojov a pochopiteľne sa sústreďuje na ich súčasné konštrukčné parametre, technické i zvukové možnosti (vrátane údajov o rozsahoch notovaných aj znejúcich, o najvýhodnejších či naopak najmenej výhodných polohách) a nezabúda ani na ich uplatnenie v sólovej a ansámblovej hre. Názornosť a zrozumiteľnosť Modrovej práce zvyšujú početné notové príklady, prehľady, kresby a grafy. Pohľad odborníka - organológa sa v Modrovej knihe prelína s pohľadom hudobného praktika. Autor si pritom všíma nielen nástroje dnešného symfonického orchestra a orchestra dychového, ale primeranú pozornosť venuje aj nástrojom folklórnej hudby našej i cudzej vrátane nástrojov donedávna ešte považovaných za exotické. Oproti starším vydaniam sú vypustené niektoré stati venovanej elektrofonickým a elektronickým nástrojom, ktoré už zastarali. Vývoj tejto skupiny hudobných nástrojov je v našej dobe tak rýchly, že si vyžaduje vždy novú špeciálnu literatúru, na ktorú našich čitateľov odkazujeme.